1.
Pomaly ma veďte, hej, hore tou dedinou,
[:nech sa odoberiem, od svojich susedov.:]

2.
Pozri sa ty Hanka, hej, tu hore na klinček,
[:kde si si vešala, svoj zelený venček.:]

3.
Zbohom ostávajte, hej dobre sa tu majte,
[:na svoju Aničku v dobrom spomínajte.:]

4.
Otec môj drahý aj vy drahá mať,
prichodí sa mi od Vás odberať.

5.
Ďakujem Vám za všetko, čo ste mi od malička dali,
že ste ma radi mali a s láskou vychovali.

6.
Kamarátky moje, Vám tu zanechávam,
všetko, čo som tak rada mala.

7.
Lavičku na dvore, kde som sedávala,
aj chodník k vode, kadiaľ som húsky hnala.

8.
So srdca ľutujem každý svoj skutok,
ktorým som Vám spôsobila zármutok.

9.
Svoje odpustenie mi na cestu dajte
a v dobrom na mňa spomínajte.

10.
Zbohom ostávajte, hej mamičkine prahy,
[:čo vám prekráčali, moje biele nohy.:]

11.
Nikoho mi nežaľ, hej len mojej matere,
[:ktože jej na starosť, košieľku operie.:]

12.
S vami sa otec môj, hej, s vami rozlučujem,
[:za vašu láskavosť, pekne vám ďakujem.:]


Posledné ti slovo chce povedať družba,
bo s týmto úkonom končí sa mi služba.
Keď pozdvihnú pannu, ten vienok zelený,
zamení s korunou vzácny stav slobodný.
Tu v mene mládeže s Tebou sa rozlúča,
do tvojej pamäti priateľky porúča.
Nech že ti dobre to manželstvo padne,
nech ti čepček nikdy nie je ťarchou na hlave.
Nech ťa nezkormúti viac, nepriazeň sveta,
ži si so svojim manželom dlhé, dlhé letá.
Miesto venca panenského, kladiem ti na hlavu,
keď on je tvoj a ty si jeho.
Tú ozdobu pravú, tá nech že ťa upomína,
že patríš mužovi a s príchodom do jeho domu,
nech rozkvitne raj nový.
Žite v láske a tešte bohoľúbe spolu,
láska nech Vám šťastí nesie, žite do úmoru.

Nadišla už chvíla kamarátka moja,
keď som ja ku tebe pristúpit musela.
Ty si síce pekne ustrojená, ako ten kvietok čo sa zelená.
Aj z toho vienka lístky raz opadnú,
pamätaj, kamarátka moja, že aj pre teba tažšie chvíle nastanú.
Kamarátka moja, sedíš na ľavičke,
ja ti vienok beriem čo máš na hlavičke.
Ja ti vienok beriem mojimi rukami,
no ty ho polievaš svojim slzami.
Aby si ty preto neplakala,
že som ja od teba vienok pýtala.
Daj dolu, daj dolu panenskú korunu,
už ju viacej nedáš na hlávku sklonenú.
Nuž tak jak sa rozvíja stolistová ruža,
tak sa pridržiavaj ododneška muža.
Veľa šťastia, zdravia ti vinšujú družbovia, družičky
i celá rodina keď sa ti skladala panenská koruna.

Mladá nevesta, pýtam sa ťa po prvý krát,
čo si dáš hlávku sťať, alebo vienok sňať?

Mladá nevesta, pýtam sa ťa po druhý krát,
čo si dáš hlávku sťať, alebo vienok sňať?

Mladá nevesta, pýtam sa ťa po tretí krát,
čo si dáš hlávku sťať, alebo vienok sňať?

Jaká je to pekná ruža keď pobozká žena muža
[:Ešte, ešte krajšia fialôčka, keď pobozká frajerôčka.:]