1.
Keď sa Belan preč do sveta poberal,
na tom vŕšku, na vysokom zavolal.
Zavolal on na tom vŕšku ešte raz,
zbohom otec, zbohom mať i sestra, brat.

2.
Ej, ty naša, zem slovenská, taká si,
odjakživa stíhajú ťa zlé časy.
Tvoje deti po svete sa túlajú
a na teba, zem slovenská, nedbajú.