1.
Jaj, Anička, čo je ti, keď ťa stretnem, poviem ti ja, čo ja viem.
Bráni otec, bráni mať, že ja nesmiem milovať
čo ja viem, veď ja neviem na tom poli pracovať,
že ja viem len veľmi pekne tancovať.
Na poli ma nevidia a v tanci mi závidia, a čo ja viem.

2.
Až sa ja raz nahnevám, ja tým babám vykonám, a čo ja viem.
Naraz aspoň desiatim, všetkým zuby vymlátim,
a čo ja viem, však mne môže každá baba pokoj dať,
však mne môže každá baba pokoj dať.
Nikerej ništ nerobím, za nikerou nechodím, a čo ja viem.


alebo:

Ej, Anička, čo je ti

1.
Ej, Anička, čo je ti, keď ťa stretnem, poviem ti,
a čo ja viem, bráni otec, bráni mať,
že ťa nesmiem milovať, a čo ja viem.
[:Rád bych vedel pekne milo, že prečo,
že si pyšná a že to je len preto,
že nevieš v poli robiť,
len po zábavách chodiť, a čo ja viem.:]

2.
Ty, môj milý šuhajko, poviem ti ja nakrátko,
a čo ja viem, never ľuďom, never ty,
veď sú to len klebety, a čo ja viem.
[:Keď ja neviem aj na poli pracovať,
ale ja viem aspoň pekne tancovať,
na poli ma nevidia a v tanci mi závidia, a čo ja viem.:]

3.
A ja keď sa nahnevám, ja tým babám vykonám,
a čo ja viem, ja im zuby vyrazím,
naraz aspoň desiatim, a čo ja viem.
[:Veď mne môže každá baba pokoj dať,
nemusím sa ani s jednou zhovárať,
žiadnej ja nič nerobím,
za jej synom nechodím, a čo ja viem.:]