1.
Stálo dievča pri studničke kalnej,
pozeralo do cudziny diaľnej.
[:Ach, Bože, kde je ten, čo ma miloval,
čo mi vernú lásku sľuboval.:]

2.
Odišiel on do cudziny diaľnej,
a mňa nechal pri studničke kalnej.
[:On povedal, že opustí cudzinu,
až sa jarné mračna rozplynú.:]

3.
Diaľne mračna už sa rozplynuli,
aj fialky dávno rozkvitnuli.
[:Dávno už odpadol z bielej ruže kvet
a môj milý nejde, nejde späť.:]

4.
Jarné mračná oblohou plávajte,
milého mi pozdravovať dajte,
[:pozdravujte mi ho na sto tisíckrát,
aby nezabudol, čo mal rád.:]