mládenecká, Hronské Kľačany, Tekov

1.
Keď son išieu popod horu, cez ten hájik zelení,
postretou son jedno dieuća, malo vienok zeľení.
Dán jej pozdraveňí, ona ništ ňevraví,
ľen sa ona na mňa hňevá, že ja k ňej ňechodín.

2.
Ňehňevaj sa moja milá, šak son ťi ja povedau,
čerá večer pod okienkon, tri razi son zaklopau,
ňechcelas hore stať, že sa ťi chcelo spať,
povedau son s Pánom Bohom, muožeš, milá, ľen spať.

3.
Dvierce otvárala, bárs sa aj hňevala,
počkaj, veď ti obanuješ, frajeruočka moja.


poznámka: v treťom odstavci spev nepokračuje.