1.
Pod oblôčkom záhradôčka, tŕním pletená.
V tej záhradky rozmarínok, biely vŕšok má.
[:Rozma, rozmarín, však ja o tom dobre viem,
koho nekcem, nemilujem, tomu odpoviem.:]

2.
Škoda bolo mojich nocí, čo som strávila,
po ulici postávala, všetko pre teba.
[:Či ti je ni žiav, že si ma tak zanahav,
pomysli si na tie slová, čo s’ mi sľuboval.:]

3.
Sľubuvav si, že ma vezneš k sebe za ženu,
bránili ti otec, mati, vzal si si inú.
[:Boh daj si nemav ani noci, ani dňa,
bodaj by bov väčšom žiali, ako teraz ja.:]