Laco Khandl, 1969

Tak tu stojíš, uzlík v ruke, znie lúčením kraj,
zbytočné je klopiť oči, tak zdvihni hlavu, hraj!
Zabudni, čo mal si mať a mal si vlastne rád,
nádeje a vášne nové veští ti cesty had.
Tulák si, to predsa chcel si, prázdne vrecká mať,
márnym láskam srdce dať a bolesti sa smiať.

A tak chodíš šírym svetom, predtým neborák,
teraz však už spokojný si, že voľný si jak vták.
[:Zabúdaš, čo mal si mať a mal si vlastne rád,
nádeje a vášne nové veští ti cesty had,
prašnej cesty had a modrá klenba nad hlavou,
tulácku si pieseň spievaš, idúc krajinou.:]