Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Pre pár tvojich očí svet s so mnou točí,
všetko je už dávno preč,
neviem len, čo tu hľadám, to stále ešte váham,
či vrátiť sa mám späť, späť ku prameňom riek,
tam zazneje môj smiech, vietor nesie ho ozvenou,
tvoje večné nie a zákaz končí, znovu sám som s búdou drevenou.

Refr.:
Tvojím slovám o láske neverím,
tvojím sľubom a plaču už neverím,
tvoje slzy vietor sfúkol ako dym,
už ti vôbec neverím.

2.
Džbán so zlatým dnom bol jej veľký dom
a potom už len prázdne dni,
kanár – že spieva, a slnko – že nesvieti,
tvoj zrak už nevidí,
nevidí na bralách sneh, tam na štítoch hôr
a v údolí pasúce stáda,
s nimi bol som tak rád,
s nimi bol som svoj,
tvoja pýcha prehráva.

Refr.: