Mária Beňová,
Torba, Banská Štiavnica

1.
Mäkkým ihličím lesa kráčať,
nitkami dažďa nechať sa zmáčať,
načúvať šepotu papradia,
čo kvapky dažďa pohladia.

Refrén:
Tichý dážď padá do vlasov,
v deravom vrecku trochu snov á-á
Sivá obloha plná sĺz,
podaj mi ruku, raz to skús,
na nohách blato

2.
Otriasť kvapky z pavučín nití,
keď sa do nich dáždik zachytí,
rozhojdať trávy stebielka,
chytať do dlaní jadierka.

3.
Vidieť, ako príroda sníva
potom, keď ju dážď vyumýva,
omamnú vôňu živice
nechať si natrieť na líce.