M. Nováčik "Maňas"
Pohoda, Topolčany

1.
Les má farby ako bundy paragánov,
listy na vlhkú zem padajú.
Oheň horí v kruhu starých mohykánov,
raz do roka sa tu schádzajú.
Mali krídla, dnes už koľkí palice
a nápev jasný a oči roziskrené
nemá každý, jak sa v básňach hovorí.
Ťažko je nosiť hlavu hore ako princi,
keď svoju jeseň klepe v starobinci.

2.
Les má farby ako bundy paragánov,
sem - tam už ťa zima pristaví.
V hlasnej vrave jeden zo starých pánov
páli v ohni svoje predstavy.
Mal vtedy plány a dnes zbytky dlhu,
čo syn tu nechal, keď šli na cestu dlhú
o takej sa vopred nikdy nevraví.
Rád lepil s vnučkou pávy z plastelíny,
miesto nej mu chodia listy z Argentíny.

3.
Les má farby ako bundy paragánov.
Bolo leto aj bez lastovičiek.
Oheň kamarátstva starých mohykánov,
to je roj životných iskričiek.
V horách má pravda celkom blízko do neba
a runda načína sa vždy napravo od seba.
S týmto všetkým by nemal hýbať čas,
v posledných chvíľach, keď oheň uhasína,
je dobre mať si na čo zaspomínať.