Dolná Ždaňa, Pohronie

1.
Hrmí, prší, vzbúrené sú nebesá.
zem sa trasie a dážď veľký leje sa,
[:čo si ty, milý, čo si včera neprišiel,
keď ten dáždik tak veliký neišiel.:]

2.
Nemohol som, bránila mi mamička,
sama ona, držala mi koníčka.
[:Sama mi ho za uzdičku vodila,
mňa smutnýho za ručičku držala.:]

3.
Keď si sa ty dau mamičkou zdržiavať,
teraz môžeš za mnou iba banovať.
[:Príde iný čo mamičku neposlúcha,
na dvierka mi každý večer zabúcha.:]