Dolná Ždaňa, Pohronie, Tekov

1.
Biele ruže prekvitali, keď som k vám chodieval,
zavše, zavše, pod okienkom, som ťa prehováral.
Buď veselá, moja milá, ja ťa ľúbim stále,
nás už nikto nerozlúči, len sám Pán Boh nenadále.

2.
Čierne mračná hromaždia sa, na vysokom nebi,
moje oči smútia za ňou, pozerajú na ne.
Čierne mračná, povedzte jej, čiernookej deve,
že to bola ľúba diva s láskou nežnou neská sebe.

3.
Odletela lastovienka, bo jeseň nastala,
prečo Bože, prečo ona, žiaľ môj si nevzala.
Nevzala ho, nevzala ho, ten zostáva pri mne,
bo ja ľúbim bezútešne, ľúbim, ľúbim, nekonečne.