1.
Ťažko mi je pod obločkom státi,
ešte ťažšie na milú volati.
[:Poďže milá, poď ko mne, poviem ti ja, čo je mne,
poď potešiť srdce zarmútené.:]

2.
Načože by som ja k tebe išla,
veď som ja nie tvoja najmilejšia.
[:Pôjdeš do kláštora učiť sa za farára,
ja zostanem smutná zarmútená.:]

3.
Počkaj, milá, veď ty budeš plakať,
keď ja budem prvú kázeň kázať.
[:V tom očovskom kostole, prvá bude o tebe,
že som chodil za dva rôčky k tebe.:]

4.
Počkaj, milá, veď ty budeš smútiť,
keď ja budem prvú omšu slúžiť.
[:Kľaknem si tam pred oltár, zalejú ti slzy tvár,
zalejú ti slzy tvár, slzy tvár.:]

alebo:

1.
Ťažko mi je pod obločkom státi,
ešte ťažšie s milou zhovarati..
[:Ja z rodu chudobnýho, ona je z bohatýho,
zbraňuju mne rodičovia veľmo.:]

2.
Ak ťa milá, ak ťa nedostanem,
uviažem si na srdiečko kameň.
[:A pôjdem do klaštora, učiť sa za farára,
oba moje frajerôčka moja.:]

3.
Počkaj milá, veď ty budeš plakať,
keď ja budem svätú omšu kázať.
[:V tom detvianskom kostole, prvá bude o tebe,
že som chodil za dva rôčky k tebe.:]