Pieseň o Liptovských Revúcach
Hudba a text: Ján Kurilla

1.
Spávam v horách, tam som doma,
tam je more zázrakov.
Tam som rástol, tam aj zomriem,
v tieni bielych oblakov.
Červený murárik na Čiernom kameni
a biely plesnivec do skaly vrastený,
vysoko pod Krížnou rastie aj cyklámen,
keď v júni zakvitne, ešte je nie amen.

2.
Pýtavam sa divých husí, či ma vezmú do sveta,
gagocú mi:"Ty si človek, a ten jakživ nelietal!"
Tak som tu zapustil korene do zeme,
ja, smrek a jeho syn spoločne starneme,.
Tu vidím hlucháňa, studničku v Zelenom,
líšku aj medveďa, čistinku s jeleňom.

3.
Pýtavam sa pstruhov v riekach,
kam až môžem odplávať,
my sme nemí, ale vieme, ak aj ujdeš, tak sa vráť.
Aj ľudia pred nami poznali Končitú,
Minčol aj Rakytov, jedľu a rakytu,
vedeli, kde rastie žltučká papučka,
komu a koľkokrát kukala kukučka.

4.
Spev 4. odstavca začína až od taktu č. 13.
Zelená kolíska okolo dediny,
našla som pod Grúňom voňavé maliny.
[:A ak ťa sklame svet, príď aj nabudúce,
veď vieš, kde dýchajú Liptovské Revúce.:]