1.
Ľudze mojo co ja vam povim,
pridzem z vojni ta še ožeňim,
ale ňemam dzivčatko mlade,
pomuž, Bože, najsc take švarne.

2.
A ja dzivče šumne, ňeveľke,
ta me dajce po mojej dzeke.
Pridze šuhaj do nas do dvora,
vidam še ja, mamičko moja.

3.
Nežil ja še dluho mi bars sam,
nebral som tu com ju ľuboval,
aľe mi bral co mi kazaľi,
šidzem roľe mi z ňu davaľi.

4.
Mamko moja, veľka novina,
ohvara nas cala rodzina,
hvaria o nas z valala ľudze,
že to laska ňikda nebudze.

5.
Prešol roček druhi i treci,
požehnal nam Pan Boh dva dzeci.
Darmo ľudze nas ohvaraľi,
i tak vjedno sme mi ostaľi.