Rabovali Turci
ľudová balada
1.
Rabovali Turci až do Bielej hory,
[:zvolenskej richtárke,:] dve deti zajali.
2.
Šudy Katarinku do hintova dali,
[:Ludy Tomášika,:] pod koč uviazali.
3.
A keď oni prišli do tureckej zemi,
[:Šudy Katarinku,:] do svetlice dali.
4.
Šudy Katarinku do vrchnej svetlice,
[:Ludy Tomášika,:] do spodnej temnice.
5.
Šudy Katarínka, sestrička premilá,
[:ak ti bude dobre,:] nezabudni na mňa.
6.
Šudy Katarínka v striebre, zlate žila,
[:od veľkej dobroty,:] na brata zabudla.
7.
Len na siedmy rôčok prisnil sa jej sníčok,
[:že jej z pravej rúčky,:] vyletel holúbčok.
8.
Šudy Katarínka, ako ráno vstala,
[:dlho nemeškala,:] hneď k snáru bežala.
9.
"Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok,
[:že mi z pravej rúčky,:] vyletel holúbčok."
10.
"Zomrie ti mamička, alebo tatíčok,
[:alebo sestrička,:] alebo bratríčok."
11.
Šudy Katarina dlho nemeškala,
[:od spodnej temnice,:] kľúče zhľadúvala.
12.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
[:či si ešte živý,:] a či si už mrtvý?"
13.
"Živý, sestra, živý, dopoly umretý,
[:moje biele nohy,:] po kolená v zemi."
14.
V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú,
[:v monich žltých vlasoch,:] myši hniezda majú.
15.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,,
[:či len tu budeme,:] či domov pôjdeme?"
16.
"Domov, sestra moja, k tej našej materi,
[:žeby som neumrel:] v tureckej zemi."
17.
A keď oni prišli do svojej krajiny,
[:pýtali si nocľah,:] od svojej materi.
18.
"V izbe vám ja nedám, tam veľa hostí mám,
[:v komore vám nedám,:] tam veľa striebra mám."
19.
"Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci,
[:aspoň predo dverci,:] na hnilom pazderci."
20.
"Tam vám azda už dám, lebo tam nič nemám,
[:tam vám už azda dám,:] lebo tam nič nemám."
21.
Ludy Tomáš, Ludy umrel už do rána,
[:Šudy Katarínka,:] tak ho nariekala:
22.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
[:keby si bol umrel,:] v tej tureckej zemi."
23.
Tam by si bol ležal v hodvábnej posteli
[:pri tvojej materi,:] na hnilom pazderi.
24.
"Deti moje, deti, vy nešťastné deti,
[:prečo ste sa vy mne,:] nedaly poznati?"
25.
Bola by som vás ja zlatom obhrabala,
[:zlatom obhrabala,:] striebrom obsypala."
26.
Šudy Katrínka v striebre, zlate žije
[:a Ludy Tomášik,:] v čiernej zemi hnije.
1.
Rabovali Turci až do Bielej hory,
[:zvolenskej richtárke,:] dve deti zajali.
2.
Šudy Katarinku do hintova dali,
[:Ludy Tomášika,:] pod koč uviazali.
3.
A keď oni prišli do tureckej zemi,
[:Šudy Katarinku,:] do svetlice dali.
4.
Šudy Katarinku do vrchnej svetlice,
[:Ludy Tomášika,:] do spodnej temnice.
5.
Šudy Katarínka, sestrička premilá,
[:ak ti bude dobre,:] nezabudni na mňa.
6.
Šudy Katarínka v striebre, zlate žila,
[:od veľkej dobroty,:] na brata zabudla.
7.
Len na siedmy rôčok prisnil sa jej sníčok,
[:že jej z pravej rúčky,:] vyletel holúbčok.
8.
Šudy Katarínka, ako ráno vstala,
[:dlho nemeškala,:] hneď k snáru bežala.
9.
"Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok,
[:že mi z pravej rúčky,:] vyletel holúbčok."
10.
"Zomrie ti mamička, alebo tatíčok,
[:alebo sestrička,:] alebo bratríčok."
11.
Šudy Katarina dlho nemeškala,
[:od spodnej temnice,:] kľúče zhľadúvala.
12.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
[:či si ešte živý,:] a či si už mrtvý?"
13.
"Živý, sestra, živý, dopoly umretý,
[:moje biele nohy,:] po kolená v zemi."
14.
V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú,
[:v monich žltých vlasoch,:] myši hniezda majú.
15.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,,
[:či len tu budeme,:] či domov pôjdeme?"
16.
"Domov, sestra moja, k tej našej materi,
[:žeby som neumrel:] v tureckej zemi."
17.
A keď oni prišli do svojej krajiny,
[:pýtali si nocľah,:] od svojej materi.
18.
"V izbe vám ja nedám, tam veľa hostí mám,
[:v komore vám nedám,:] tam veľa striebra mám."
19.
"Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci,
[:aspoň predo dverci,:] na hnilom pazderci."
20.
"Tam vám azda už dám, lebo tam nič nemám,
[:tam vám už azda dám,:] lebo tam nič nemám."
21.
Ludy Tomáš, Ludy umrel už do rána,
[:Šudy Katarínka,:] tak ho nariekala:
22.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
[:keby si bol umrel,:] v tej tureckej zemi."
23.
Tam by si bol ležal v hodvábnej posteli
[:pri tvojej materi,:] na hnilom pazderi.
24.
"Deti moje, deti, vy nešťastné deti,
[:prečo ste sa vy mne,:] nedaly poznati?"
25.
Bola by som vás ja zlatom obhrabala,
[:zlatom obhrabala,:] striebrom obsypala."
26.
Šudy Katrínka v striebre, zlate žije
[:a Ludy Tomášik,:] v čiernej zemi hnije.