1.
Nemám ja ešte osemnásť, chýba mi viac než rok,
už nech sa míňa, rýchlo pohýňa, nech sa len náhli rok čo rok.
Čaká ma iste krása krás, snažím sa rýchlo rásť,
bude to príma rokov mať osemnásť.

Tvár zrkadiel, to čo vídam v ňom, večer, keď pri ňom snívam,
von keď sa dívam s úsmevom.
Pýtam sa čiar, ako nesmelá, tajne, nech presvedčí ma, že som už dospelá.

2.
Nemám ja ešte osemnásť, chýba mi rôčkov viac,
chcem byť už veľká a zrkadielka pýtam sa, jak mám rýchlo rásť,
kým mi tých krásnych osemnásť prilúdia prúdy riek,
tá osemnástka, to vám je krásny vek.

Viem, každá báseň, že záver má, ja keď zaspím, vždy mám sen
krásny, jak báseň nádherná.
Báseň tu snívam si, tíško sním, práve že osemnásť mám, to je tej básne rým.

3.
Nemám ja ešte osemnásť, chýba mi viac než rok,
už nech sa míňa, rýchlo pohýňa, nech sa len náhli rok čo rok.
Čaká ma iste krása krás, snažím sa rýchlo rásť,
bude to príma rokov mať osemnásť.

Tých krásnych osemnásť na mysli mám, tých krásnych osemnásť blíži sa k nám.

4.
Nemám ja ešte osemnásť, chýba mi rôčkov viac,
chcem byť už veľká a zrkadielka, pýtam sa jak mám rýchlo rásť,
kým mi tých krásnych osemnásť prilúdia prúdy riek,
[:tá osemnástka, to vám je krásny vek.:]