Podpoľanie

1.
Chodí Janík ku Aničky tichúčko,
cíti sa on pri nej veľmej sladúčko.
Chytil ju on za rúčku, začal ju nahovárať,
poď Anička, poď za mňa.

2.
Tak sa ona tejto reči zľaknula,
že od strachu odpovedať nemohla.
Či to len špás robíš a či pravdu hovoríš,
rada by to vedela.

3.
Pôjdem sa opýtať rodičov mijich,
či mi otec alebo mať dovolí.
Otec mi dovolí a mamka mi hovorí,
dcérka moja, choj zaňho.

4.
Tak sa oni v tej jeseni zobrali,
aj mňa na tú svadbu povolať dali.
Ja som nie tu sama, zhováram sa s hosťama,
od večeria do rána.

5.
A vy naši páni hostia vitajte
a tým naším mladým ľuďom vinšujte.
[:Nak im Boh pomáha a mne z toho pohára,
popíjati do rána.:]