1.
Neďaleko mesta nemeckého stojí vysoký hrad na skale,
tam hrdinská biela ruža kvitne, v nej prebýva Fridolín v hrade.

2.
Zdola neho bystrá voda tečie, tečie ona veľmi ztichúčka,
až tam dole v tom tichom údolí, stojí tam chalúpka maličká.

3.
V tej chalúpke dcérka prebývala, bola ona chudobná panna,
menom bola ona Vilhelmína najkrásnejšia v údolí bola.

4.
Fridolín sa do nej zamiloval, sľuboval jej lásku najtukšiu,
ale si to nezapametoval, že to dievča nesluší jemu.

5.
Vybral si on z rodu bohatého krásnu a a spanilú nevestu,
nemohli sa v tom kraji milovať, vybrali si preto cestu.

6.
Fridolín si na své lôžko líha, svedomie mu ani spať nedá,
keď odbila dvanásta hodina, zjaví sa mu postava biela.

7.
A to bola krásna Vilhelmína, v bielom rúchu odiata bola,
tíško kráča k lôžku Fridolína, za ňou tiahne zima studená.

8.
Neľakaj sa drahý Fridolíne, že som pre tvú lásku umrela,
ve´d som ti to dávno odpustila, keď sa duša s telom lúčila.

9.
Zavčas ráno krásne zvony zvonia a to z hradu Fridolínovho,
na cintorín smutno nad hrobom stojí, oplakáva rodina jeho.

10.
Tuto leží mladý pár pod zemou, bohatý gróf s chudobnou pannou,
nemohli sa v tomto svete milovať, museli sa na druhý pobrať.