Jozef Valkoššák, Emil Labaj
The colt

1.
Sám, sám tu hráš, nepoznáš už cestu k sladkým hrám,
sám aj napriek všetkým uboleným hráš.
Hodinám si zakryl plášťom večne bledú tvár, svoju tvár.

2.
Vráť drobných pár, zaplatíš len svojim spomienkam.
Za to máš plný klobúk snov a zopár strún, s tebou sú,
aj keď v srdci nosíš prázdny rám, bledú tvár,
tvoju tvár, plnú rán, preto hráš iba sám.

sólo - gitara

3.
Čas pozná nás, odpoveď ti dáva pri dverách,
na perách škrípe prach a dýchaš vôňu ciest, starých miest,
stretnú ťa tu všetci, ktorých máš, prídu včas.

4.
Snáď, iba snáď vráti sa ti pieseň, ktorú dáš,
všetkým hráš, odhodlaný nájsť ju niekde tam.
Tebe dám svoje lásky napriek náhodám,
tebe dám svoju tvár, preto hrám, iba sám, iba sám.