Jozef Valkoššák, Emil Labaj
The colt, 2001

1.
Noc čo noc je dlhšia, ako cesta k vám,
tak skúšam predbehnúť svoj život a čas v sedle spí.
Akoby stopy v piesku zafúkal smútok rán,
cez dieru v klobúku si snívam o nás dvoch stokrát

Refr.:
Snáď vieš, že tam k vám,
tam k vám pôjdem tmou toľko krát,
tam k vám, tam k vám, cestu viem,
márny súboj však v nás stále hrám, tak ver mi,
nezlomíš ma, kým sa vrátim, posledný.

2.
Deň čo deň je dlhší, preto krátko spím
a skúšam predbehnúť svoj tieň, keď mesiac v tráve spí.
Akoby prístav bol tým väzením kamenným,
čo dušu vzal mi, nevrav nikdy: čo mám s tým?

Refr.: