Laco Khandl, 1968

Na osadu súmrak padá,
slnko si už posteľ hľadá,
spokojné je s dňom
naokolo si spievajú,
na gitare piesne hrajú,
večer odkryl čaro skryté v ňom.
K oblohe sa ľahko vznáša bledomodrý dym,
k pohode a kráse v duši
stačí pieseň, kamaráta rým,
ďaleko sú dni značené zlom,
ďaleko sú dni značené zlom.

Ďaleko je každý boháč,
nad hlavou ti bzučí roháč, iskry padajú.
Nemá zmysel prachy rátať,
kuť pikle, intrigy látať, zlaté listy zhora padajú.
Povedz sám, či toto všetko môžeš zanechať,
zavesiť všetko na klinec, čo si mal a naďalej máš rád?
[:Nie, nedá sa na nič zabudnúť.:]