M. Janoušek - Vechťo
H: Sosna

1.
A tak opäť skúsim zvesiť staré banjo,
oprášiť ho znovu od prachu,
tak ako vtedy zhrbený pod tornou
namieriť si to spolu ku vlaku.

2.
Jeden lístok do neznáma nosím,
do lesov, lúk a do polí.
Zas počuť vtáča na oblohe spievať,
korunami vánok zašumí.

Refr.:
V živote to už predsa tak chodí,
že ľudia sú zvlášť štepení,
radšej než po ceste, ktorá svoj smer nemení,
šlapú po ostrom kamení.

3.
Označkujem všetky prašné cesty
kresbou kožených topánok,
smer ukážu mi občas iba hviezdy,
ja vkladám nádej do diaľok.

4.
A tak som zvesil svoje staré banjo,
možno že už vôbec neladí,
s večerom hľadiac do uhlíkov
hľadám tajomstvá svojej nirvány.

Refr.: