E. Mráz - Ďateľ
Sosna

1.
Už som si batoh zabalil a kráčam ako pán
a od tých, čo mi diktujú, ma delí poľa lán,
zastavím až pod lesom.
Možno sa stretnem so Stendym a možno so Švadlou
a možno tam nik nečaká, no viem, že za bielou
dolinou dym uvidím.

Refr.:
Tam noci sú vždy plné hviezd a roky nevidíš
a pred nikým sa neskryješ a neutajíš skrýš,
keď oheň večer zahorí a dávaš, čo máš.

2.
Keď potok, čo sa kľukatí, míňaš tretí raz,
líce vetru nastavíš - už len menší zráz
a zbadáš, kto prišiel zas.
Stromy z lesa zašumia to známe: Vitaj nám!
Pod nohy prestrú koberec, krajší nepoznám
a končím v moci rúk.

sólo

3.
Vtom Nautilus a loď „John B.“ vpláva medzi nás
a ruky, ktoré boleli, ovlaží dotyk rias
hrejivý, je to v nás.
Do noci pieseň za piesňou letí ako vták
a gitár zneje stále viac a stále viac je mach
voňavý a farebný.

Refr.: