I. Jarolín
Kredenc, Nižná

1.
Nastúpim do autobusu veselý a usmiaty
vzadu sedí priateľ Jaro nevyspaný, strapatý.
Tak ho zdravím, čo tu driemeš, kde si zase flámoval?
On mi vraví idem z Poľska, ťažko som tam pracoval.

sólo:

2.
Za colnicou je spokojný, vie že sa to oplatí
niekedy sa strachom klepe, vtedy pustí do gati.
Vždy sa všetko nepodarí, musí sa s tým počítať,
colný poplatok zaplatíš a môžeš si tovar vziať.

sólo:
Ref.:
[:Lepší planý kšeft, jak robota poctivá,
šmelina a vekslo-vex to jeho túžby pokrýva.:]

3.
A ja tuho rozmýšľam skúsiť to ako on,
uhorky mi z Poľska vezie nenápadný kamión.
Teraz myslím na budúcnosť a colníkov naháňam
o dva roky na colnici bude môj rodinný klan.

Ref.: