Peter Hadža "Penco"
Pengagi, Nitra

1.
Máš dlaň. čo hladí, keď bolí.
Prázdne sú po známych stoly,
z cigariet razí pach tiel,
na čas som odišiel.
V to ráno padal nám dážď,
na slová vzala si plášť.
Práve som spočítal dlh,
prenikol k očiam ti lúč,
studený hrdzavý kľúč.

2.
Sem sa už nehodí smiech,
biela si, chladná jak sneh,
zdobí ma písmeno zet,
z drobností staviame si svet,
iný mi chceš vymyslieť.

3.
Uzdu a sedlo mi dáš,
viem to a vymením stráž,
cvalom ťa ponesiem späť,
raz vpravo, raz vľavo hneď,
niet tu čo závidieť.

4.
Ráno si posledná z dám,
zdobí ma ticho a klam
a v tvojom tele je hriech,
koľkýkrát už vravím nech!
Z tvojich striech topí sa sneh.