Ľubomír Jarolín
Kredenc, Nižná

1.
Počul som v rozhlase správičku maličkú,
čítal som v novinách tiež riadkov pár,
aby sme v prírode na každom chodníčku
pomohli zachovať jej čistú tvár.
Tam, kde je čistý vzduch, kde nie je mestský hluk,
brala sa týkajú oblakov,
už skrýva sa majiteľ obrovských nôh a rúk,
snehových polí bájny snežný muž.

Refr.:
Yetti, Yetti, je to náš Yetti,
správa tá do sveta éterom letí.
Zlato prospektorov zo všetkých sektorov
sotva však hodnotu takúto má.
Tak, ako Orava, čo aká boľavá,
čistý vzduch a k tomu Yettiho má.

2.
Tam, kde je čistý vzduch,
kde nie je mestský hluk,
bralá sa týkajú oblakov,
už skrýva sa majiteľ obrovských nôh a rúk,
snehových polí bájny snežný muž.

3.
Pobalím koláče, navštívim Roháče,
vetrovku, vibramy aj batoh mám.
V skalách aj na horách,
na snehových poliach
bájneho Yettiho sám vyhľadám.

4.
Tak čistím chodníčky, cesty aj studničky,
keď zrazu predo mnou stojí on sám.
Ruku mi podáva, vraj ma rád spoznáva.
Prijať vraj pozvanie od neho mám.

Refr.:
Yetti, Yetti, je to sám Yetti.
U nás ho poznajú aj malé deti.
Hojdá ich na ruke, pohrá sa na lúke
a večer do skál zas odchádza spať.
Nik sa ho neľaká, veď toho tuláka
každý z nás má ako priateľa rád.