1.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne,
ani na prázdne ulice, na ktorých plakáva lístie,
ani na prázdne stanice, nakoniec je to to isté.
2.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom svieti zopár dier,
tmou nimi vlieta snový môj kŕdeľ myšlienkový.
Ako na prázdne ulice zosadá povetrím lístie,
ako na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté
Refr.:
3.
Mám jeden starý klobúk, kráčať v ňom nepatrí sa,
len keď nik nevidí ma, snívam pod ním sám doma.
Vtedy aj prázdne ulice roztrbliece zlaté lístie,
vtedy aj prázdne ulice ... nakoniec - je to to isté.
Refr.:
4.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne.
Ja pamätám si ulice, po ktorých sme šli my dvaja.
Ty, pamätáš, tie stanice? ... nakoniec, vyhnaní z raja.
Refr.:
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.