Edo Mráz "Ďateľ"
Lesní škriatkovia

1.
Slnko svieti aj v noci,
je to tak, niet pomoci,
uzhodli sa vedci pospolu.
Nepôjde už spať na kopec,
jak to tvrdil starý otec,
našlo ma stáť ráno v ulici.

Refr.:
Veď slnko má svoju púť,
keď spí, tak ho nebuď,
vraveli mi už od detských liet.
"Na spanie má z vĺn diván,
kde vonia orgován",
ja som tomu veril, to mi ver.

2.
Zrazu prestal vietor spievať,
zabudol strom na mňa mávať,
zavreli sa modré oči tmy.
Chodník lásky stratil cenu,
nehľadám už na ňom ženu,
stačí mi s ňou pred výkladom stáť.

Refr.:

3.
Už nestretá ma v noci verne,
nenašepkáva dôverne,
kde možno svetielka ľudí nájsť.
Keď niet noci, tak niet rána,
zavrela sa čarov brána,
často bývam dňom unavený.

Ref.:

4.
Ak raz stretnem zopár ľudí,
ktorých občas veda nudí,
poprosím ich, nech mi pomôžu.
Uložíme slnko do vĺn,
keď usne, tak mesiaca spln
roztvorí nám modré oči tmy.

Refr.: