Dušan Franců
Rolničky, Bratislava

1.
Ako to natriasa na mačacích hlavách,
spod kolies bledomodré iskry lietajú,
kobylka obstaróžna roztopašne cvála
a nám v rebriňáku zuby cvakajú.

Do rána ďaleko, tma pod čapice lezie,
to zviera mieri s vozom z mesta niekam von
a keď sa opýtame kam nás vlastne vezie,
vyhodí zadkom a tancuje Charleston.

2.
Máme už naponáhlo, nie je veľa času,
cesta má trvať ešte aspoň zopár dní,
do stepí, kde sa ešte divé stáda pasú
a kde ich lovia Buffalovi príbuzní.
Česť je vraj hlúposť, láska tiež, tak sa tu zložme,
vraj máme nechať smiešnych, zabudnutých fráz!
Nemohli vymrieť, to nie je predsa možné,
Nejaký kúsok z nich musíme ešte nájsť.

3.
Ako to natriasa na mačacích hlavách,
spod kolies bledomodré iskry lietajú.
Ťaháme rebriňák a v ňom sa vezie sláva,
sláva bláznom, ktorí ešte hľadajú.
Tak nech nám slúži zdravie, rastie chuť a sila
pucovať chlieviky a najprv každý svoj.
Veď vlastne hocikedy je tá správna chvíľa
blbosti vyhlásiť neľútostný boj.