Peter Hadža "Penco"
Pengagi, Nitra

1.
Jesennou tmou letí do ďaleka,
pár vtákov posledných preč máva ú-ú,
vody sú kalné, dlhá rieka
opúšťa miesta, kde stála ú-ú.

2.
Na listoch skladané smutné piesne,
že ohňov ubudlo, to je správa zlá,
kto zišiel zo skál na cesty lesné,
stupaj v nich po ňom zostala.

3.
A tak sa zdá, chlad stráži jeseň,
smutné sú ohne, dym odletí
ako tým hniezdam popri rieke
vtáci, čo zbohom pošepli.

4.
No tak už zostaň, ty dokmásaná,
každé snáď boľavá sa ráno zobudíš.
Nech doznie pieseň, láska hravá,
ktorú i s nocou ukončíš.

5.
Už vtákov nevidieť, hlas diaľok doznel,
obzor sa nevinne nad kopcom červená,
ktosi tu postál, k zemi pozrel,
vracia sa na miesta, kde končí nedeľa
posledná jesenná.