"Blcha", Martin

1.
Odišiel čas, keď som ťa mal,
odišiel deň a nastal čas,
samota mi vrásku vryla
pod čierny strapatý vlas.
Dnes na čele spomienka krásna
a na duši boľavý splín
a pod sebou myšlienka spásna
však chcem len aby ľúbil ma syn.

Nastáva noc tichá, k nebu stúpa dym.
Nech pošle tých pár slov všetkým ľuďom tým.

2.
Čo si snáď myslia, že detský plač
pre trampa nič neznamená.
Tiež sme len ľudia, nájdime fáč, zaceľme rany,
nie je doba kamenná.
Však máme deti a deti nás,
však máme prácu, po práci čas.
Keď zbalíme pinkel a do kroku zas
vyrazíme, aj tak nás ľúbi syn.