Pavol Truban, Fjertušek

1.
Koľko snov už stratených máš za sebou,
horká príchuť vína úsmev potlačí,
dievča neverí ti, že je život hrou,
malý kúsok šťastia už jej nestačí.

2.
Vôňa kvetov na lúkach sa nemení,
stále spievajú ti vtáci nad hlavou,
potok, čo pod stromom v tieni pramení,
meria cestu nekonečnou diaľavou.

Refr.:
Chodíš zabúdať a rásť
zo všedných dní a prázdných slov,
stále pokúšaš sa nájsť
čistú cestu pred sebou slnko.

3.
Slnko pohladí ťa vlasom šteklivým,
z diaľky mávaš kamarátom na stráni,
srdečné “ahoj” zaženie chmár posledný,
isto vieš, že z nich ťa nikto nezraní.

Refr.: