B. Gross
Čochciari, Tužina

Refr.:
Čistý obzor a nebo klenuté,
silný vietor a plachty napnuté.

1.
Môj otec zo mňa chcel kováča mať,
ja ale túžil som sa námorníkom stať.
Skúšal slovom ma prehovoriť,
nepomohlo to, nuž začal ma biť.

2.
Týždeň o vode a chlebe som bol,
otec tak zúril, až päsťou rozbil stôl.
Hádam by som už v hrobe ležal,
keby som v tú noc z domu nebežal.

3.
Letel som ako víchor, mama za mnou volala,
v prístave práve loď kotvy dvíhala.
- Skúste so mnou to, pán kapitán!
- Tak sadaj, synku, a drž sa pevne lán!

4.
Keď na sťažeň som liezol a mame zamával,
práve kapitán robotu rozdával:
- Hej, chlapče, sem poď - vidíš to blato?!
Tá paluba bude lesklá jak zlato!!

Čistý obzor a nebo klenuté,
silný vietor a plachty napnuté.

5.
Uplynuli dva roky, som odvážnejší než prv,
kapitán hovorí, že mám v tele slanú krv.
Loď poznám najlepšie, som dobrý námorník,
už stal sa zo mňa prvý kormidelník.

6.
Naša stará fregata, to je môj druhý domov,
bezpečne sa v mojich rukách kĺže vždy vodou.
A večer, keď všetci rum pijeme z kalicha,
spievame si takto do ticha:

Čistý obzor a nebo klenuté,
silný vietor a plachty napnuté.
Čistý obzor a nebo klenuté,
silný vietor a plachty napnuté.