Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Potme na schodoch
a sami ústami sa hľadajú,
vlasy krásne dlhé
na plecia im padajú.
Neskoro nad ránom
pôjdu domov, skúšajú,
ako chutí prvý z útekov.
Včera opustili hniezda,
v ktorých žiť sa nedá,
tam nevonia už tráva
a slnko farbu nemá,
šesnásť rokov v hrsti
a všetko za sebou,
otvárajú bránu za láskou.

Refr.:
Kto im dáva silu skúšať
stáť na vlastných nohách.
kto ich zdvíha vždy, keď padnú,
kto im ruku podá.
Kto im dáva silu skúšať
stáť na vlastných nohách.
Kto vie, kde spáva ten ich Boh,
s ním skúšajú,
ako chutí prvý z útekov.

2.
Majú čas prvých básní a prvých piesní,
čas na prvé bozky, čas večerov nežných,
keď mesto zaspí, budú na schodoch stáť,
na tie chvíle každý pamätá
Tak vezmi si ju, prosí a nemaj z toho strach,
ona daruje ti seba dnes možno prvýkrát,
prvýkrát to bude iné ako z obrázkov,
dnes otvoríme bránu za láskou.

Refr.: