Dušan franců, 1994
Rolničky, bratislava

1.
Zase voniam prvým jarným dymom,
svoj návrat do hôr tak to oslávim,
stratil som sa svojou vlastnou vinou,
za slzy sa nehanbím.
Semafory zarastenej štreky,ukazujú: "Voľno na trati",
znova vstúpim do tej istej rieky,
neskončených slov a objatí.

Refr.:
Vzkriesená lesná pravda do duši sa nám vkráda,
uhlíky uspávanku spievajú, je blízko ku hviezdam,
nad hlavami nám anjeli lietajú, anjeli lietajú.
Skôr než k nám vojde ráno, asi nás skrotí spánok,
nech sa nám teda aspoň snívajú tie tiché, krásne sny,
čo v pesničkách sa vždy pri ohňoch spievajú,
pri ohňoch spievajú.

2.
Hori oheň sily správnych chlapov,
oheň pravdy vyrieknutých slov,
oheň krásy letu voľných vtákov
a lások v srdciach plných pokladov.
Na pleciach ma kvapky rosy chladia,
priniesli čas odpustenia vín.
Prišiel som a nechcem vraviet' skadial',
viem len to, že už sa nevrátim.