1.
Večer, keď slnko jasné za hory zapadá,
každý po dennej práci k spánku sa ukladá,
len pytliak so svou zbraňou
do lesa tiahne na čekanou.

2.
Vyrušen ranou z pušky mysliveček kráča von,
a za mstivým volá silným hlasom....

3.
Pytlák sa pozastavil, v očiach má slzičku,
že si on slobodienku, tak ľahko nepredá,
skok mocný z rozmach rukou,
vrazil mu ostrý nôž do prsou.

4.
Ráno, keď slnko vyšlo a vtáctvo spievalo,
u potoka leží skrvavené telo,
tam v diali, kde hučí les,
nek niekto povie, kto je vrahom.


Pozn. Časť textu zrejme chýba.