1.
Tichúčko dunajské vlnečky zo skaly padajte,
a vy moje čierne očičká už viacej neplačte.
[:Vy neznáte moju bolesť, ani môj veľký žiaľ,
keď milý s bohatou milenkou k oltáru vstúpiť mal.:]

2.
Ty si sa môj milý ulakomil na to jej bohatství,
a mňa si presmutnú tak nechal, ktorús mal najradší.
[:Ja som v kostole stála a v mdlobách padala,
keď mi tá bohatá milenka, milého odobrala.:]

3.
Spomeň si má drahá Andulička, jak som ťa rád mával,
keď som ja v tej vašej záhradke pod lipkou sedával.
[:Jak oni na mňa volali pod tichým javorom,
ten krát som, má drahá Andulička, na teba zabudol.:]