Ondrej Štyrák
Vianoce

1.
Mesto spí už do tmy schúlené, za ním v biednej maštali,
v sene, leží dieťa, dýcha dnes prvý krát.
Malý púčik lásky velikej, z devy klíči skromnej a čistej
chveje sa, veď víta ho tma a chlad.

2.
Že k nám prišiel z lásky Boží Syn, nikto v kraji vtedy netušil
a každý ho len za človeka mal.
Všetky zámky tupo zapadli, všetky ľudské srdcia vychladli,
vyhnaný u zvierat prví krát spal.

R:
Neboj sa, neplač dieťatko, zavri očká a spi sladko.
Hoc ťa vyhnali, pevnú ochranu máš.
Mamka pesničku zaspieva, Jozef rúčky poohrieva
a ruka Otcova drží nad tebou stráž.

3.
Od čias, čo prišla tvoja hviezda, žiari vždy cez búrky, tmy, cez dážď,
nevládal jej plameň uhasiť čas.
Ty si s nami, ty si stále tu, každý rok, deň, hodinu, minútu,
prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znovu v nás.

4.
My však máme obsadené zas, miesta nemáme a chýba čas,
nové zámky k starým prikladáme.
Zas ťa trápi od sŕdc naších chlad, neľúbime, jak ty mal si rád,
len chatrče pusté ti nechávame.

R2:
Vždy však spoznávame svoj klam a dnes prichádzaš
znova k nám, odpusť, prosíme, nechceme už viac zrád.
Veríme ti, si Boží Syn, lásku nám dávaš, sám ňou si,
preto voláme: „Vďaka ti tisíckrát!“