Podbiel, Žofia Murínová

1.
Smutná vŕba, čo tak raníš konáre,
smutné dievča, čo tak plačeš, čo ti je.
Čo tak plačeš, čo ťa bolí,
a či ťa snáď láska morí,
snáď šuhajka zapomenúť nemôžeš.

2.
K nám si chodil, lásku si mi sľuboval.
Vtedy si už iné dievča miloval.
Miluj, miluj, ja ti v ceste nebudem,
dá to Pán Boh, že ťa ja snáď zabudnem.

3.
Sadila som bielu ružu, zhynula,
už sa naša verná láska minula.
Ty miluješ iné dievča už zase,
a ja vednem ako ruža po mraze.