1.
Na hore bujnujú, pod horou šturmujú,
tých prividzských žákov na vojnu verbujú.

2.
Ondriško Novota, ten im predek vedie
a za ním Terčuľka koníčka mu vedie.

3.
Komu, Terča, komu toho koňa vedeš?
Tebe, Ondrej, tebe, keď na vojnu ideš.

4.
Keď sa ti ľúbila, Ondriško, vojnička,
tu ho máš, tu ho máš, sedaj na koníčka!

5.
Keď vyvedla koňa na zelenú lúčku:
Podajže mi, milá, tvoju bielu rúčku!

6.
Ručičky si dali, žalostne plakali;
bodaj sme sa boli radšej nepoznali!

7.
Na koníčka sedal, pekne odpytoval:
Odpusť mi, Terčuška, čo som ťa rozhneval.

8.
Však si ma rozhneval, to je pravda istá,
vzal si mi prstenček z maličkého prsta.