1.
Materinská moja reč, aká si mi milá,
akoby ma moja mať menom oslovila,
akoby ma ľúbajúc k srdcu privinala,
akoby ma žehnajúc Bohu porúčala.

2.
Materinská moja reč, ty reč otcov mojich,
tys` ten jediný poklad môj, čo som zdedil po nich.
Ty si mojim domovom v ďalekej cudzine,
dušu nesiem ľúbajúc rodnej mi doline.

3.
Materinská moja reč, reč mojej otčiny,
v tebe cítim milotu rodnej mi doliny.
Čujem horu zelenú, ako spevom hučí,
čujem si mať, mať milenú, jak ma modliť učí.

4.
Materinská moja reč, ty mať ubolená,
keď ťa čujem, volil by padnúť na kolena
a modliť sa zo srdca modlitbu skrúšenú,
aby ťa Boh potešil v žiali, postavenú,
teraz nie raz zohavenú.

**
Materinská moja reč

Materinská moja reč, taká si mi milá,
akoby ma moja mať menom oslovila.
Akoby ma ľúbajúc k srdcu pritískala,
akoby ma žehnajúc Bohu porúčala.

Materinská moja reč, poklad môj v cudzine.
Keď začujem pieseňku v sladkej materčine,
oči sa mi zalejú horkými slzami
a srdce ma poteší, že je Boh nad nami.