A tam dolu v tej doľiňe ťichí dážď prší

1.
A tam dolu v tej doľiňe ťichí dážď prší
a moj milí, najmilejší, s inou sa ťeší.
A ja smutná, zarmúťená, ako z ruži kvet,
moje očká viplakané pojdu f šíri svet.

2.
Čože som ťi urobila, že sa tak hňeváš,
a ja ťeba f srci nosím a ti ma naháš?
Nahám, nahám, nahám, nahám, ľebo aj misím,
čo si f srci zaumieňim, opusťiť musím.