Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Každé slovo je ako rana nožom,
každý dotyk ako úder päsťou.
Denne sa stretávame a milujeme
a stále viac sa rozchádzame.
Hodiny merajú čas našich životov
a počítajú čo máme za sebou,
ty len mlčíš a oči prázdne máš.

2.
Každé slovo uviazne v sieti,
ako hlúpa ryba ktorá naletí,
všetko sa mi dnes iné zdá,
ty si dáma a ja som kráľ.
Partiu podivnú spolu hráme
a skóre je nám neznáme,
si na konci síl a na svoj mat čakáš.

Refr.:
Ja som tým, ktorý ti zobral aj zbytok tvojich snov,
dnes som sám ako žobrák a blúdim temnotou.
Na predmestí starých ulíc, tam svoj domov mám,
tak ako ty som sám, na koniec čakám.

Ak ma máš ďalej trápiť, tak to radšej hneď odíť,
budem sám niesť svoj kríž, byť so mnou nemusíš.

3.
Dobre viem, čo si myslíš,
si ako ja a ty to cítiš,
ako sa trhá niť našich túžob,
ako sa potápa naša loď.
Hodiny merajú čas našich životov,
my to už máme za sebou,
už len mlčíš a oči prázdne máš.

Ak ma máš ďalej trápiť,
tak to radšej hneď odíť,
budem sám niesť svoj kríž,
byť so mnou nemusíš.

Refr.:
Ja som tým, ktorý ti zobral aj zbytok tvojich snov,
dnes som sám ako žobrák a blúdim temnotou.
Na predmestí starých ulíc, tam svoj domov mám,
tak ako ty som sám a na koniec čakám.

Refr.: