A jo hlopjedz

Kolačkov, Zamagurie

1.
A jo hlopjedz vyhovany na skaľe,
ňebojym śe ňijakego Guraľe.
Guroľ mo̲j brat, guroľka i śostrička,
guroľka noz vyhovala mamička.

2.
I tatuśa mo̲m guraľa dobrego,
ňeboji śe vicišpana žodnego.
Bo vicišpon ľym piše a maľuje
i guroľske šumne džyfče ľubuje.

3.
Muśiš śe ty vicišpon dobre trimać,
ket ty fcež guroľske džyfče ľubuvać.
Bo guroľe hlopci ta jak topoľe,
orajo̲m popot Tatri tvarde roľe.

4.
Popot Tatri źimna voda ućeko
a na Tatrav duje vjater daľeko.
Duje, duje z vječora i za rana,
guroľ hlopjec to slovjynska obrana.

5.
A teraz už rynki sobje podome,
fšitke rodne Slovaci śe volo̲me.
Či to Guraľ, Rusnak, Śpišak, Šarišan,
každy žije na svym kraju jak svo̲j pan.