Chodí milá po strnisku

1.
Chodí milá po strnisku, lomí rukami,
zabili jej bielu húsku medzi žitkami.
[:Čo si húska zvinila, že ťa k smrti ubila,
že ťa k smrti, jaj, ubila ruka neznáma.:]

2.
Keby sa ja dozvedela, kto to urobil,
kto do mojej bielej húsky kameň zahodil.
[:Na toho sa rozhnevám, čo by bol aj milý sám,
na toho sa ja nahnevám, viac mu neverím.:]

3.
Neplač, milá, nenariekaj, utri očička,
nevedel som, že to bola tvoja husička.
[:Ja som ju chcel odplašiť a od žitka odvrátiť,
ja som ju chcel len odplašiť, ver mi dušička.:]

4.
Nebolo ju treba plašiť ostrým kamením,
či by nebolo stačilo mrtvým pozrením.
[:Bo od mrcha človeka všetko beží, uteká,
bo od mrcha aj človeka všetko uteká.:]
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť