Uš som doma ňebou

Zázrivá, Orava

1.
Uš som doma ňebou, len štiri ňeďele,
[:narástuo mi žitko zelenuo vo dvore.:]

2.
Ňebouo to žitko, leš boua pšeňička,
[:ňepúšťaj, Aňička, zvečera Jaňíčka.:]

3.
Ako ho ňepusťím, keť ma pekňe prosí:
[:otvor mi, Aňička, poviem ťi ja čuosi.:]

4.
Keť mu otvoriua, pekňe hu obejmau,
[:za jej vernú uásku, pekňe hej ďakovau.:]

5.
I ja ťi ďakujem za ťie tvoje kroki,
[:čuo si mi urobiu chodňík pod obuoki.:]

6.
Jeden pod obuoki, druhí hore dvorom,
[:buďe sa mi ňežal prechodiť sa po ňom.:]

7.
Kamže sa ťie časi, kamže sa poďeui,
[:keť zme sa prví ras či vieš ďe viďeui.:]

8.
Traja sťe kosili a ja som hrabaua,
[:tam som ťa muoj miuí pod horuof spoznaua.:]