Keď som v našej záhraďe

Hont

1.
Keď som v našej záhraďe, záhraďe rozmarínček trhala,
každí večer som ho ja, som ho ja slzami poľievala.
[:Ešte aňi rozmarínu ľístok ňevišiel,
uš sa so mnou ten môj najmiľejší, uš sa so mnou rozišiel.:]

2.
Mamka sa ma spytuje, cérka moja čo ťi je,
prečo plačeš, nariekaš, nariekaš, pri svojom rozmaríňe.
[:Tajila som, aľe teraz už viac ňetajím,
pre jedního huncúta, beťára, s tochto sveta sa straťím.:]