Od Dunaja hlbokého
1.
Od Dunaja hlbokého
až po Kriváň vysoký
[:nemáš kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]
2.
Krásny ten kraj Slovensko sa
od jakživa nazýva
a tu národ náš slovenský
od pravekov prebýva.:]
3.
Staré rumy mocných hradov
slávu rodu hlásajú:
[:lež slovenské deti dnes už
ani mena nemajú.:]
4.
V starých časoch na Slovensku
panovala moc, sláva,
[:teraz Slovák zbavený je
slávy, moci i práva.:]
5.
V starých časoch reč slovenská
všade ctená bývala,
[:bola v súdoch, pri úradoch,
v škole, v sneme, u kráľa.:]
6.
Nuž a teraz? Svätý Bože,
pomiluj sa s výsosti!
[:Slovenská reč, právo ľudu
nemá tu už platnosti.:]
7.
V starých časoch mocní páni
slovenskú reč ľúbili,
[:v nej sa Bohu modlievali,
v nej si dietky cvičili.:]
8.
Veľkí páni po slovensky
rozprávať už neznajú
[:a tí menší pánikovia
všeľjakú reč motajú.:]
9.
Príde Slovák do úradu,
snáď počuje svoju reč?
[:Krivda si tam za stôl sadla,
pravda — tá je od nás preč.:]
10.
Príjde človek do sedrie,
nuž čože tam zakúsi?
[:Počuduj sa, svete šíry:
tlumočníka mať musí!:]
11.
Tak zašli sme na Slovensku:
všade závisť a svady,
[:za národ sa mnohí hanbia,
lebo chcú mať úrady.:]
12.
Lež naprav to, mocný Bože!
V pravú koľaj uveď nás,
[:aby ľud náš a tí páni
ľúbili sa spolu zas.:]
13.
Naprav krivdy, nepravosti,
vráť nám starých časov ctnosť:
[:Tak Slovensko zkvitne zase
a bude v ňom šťastia dosť!:]
alebo:
Od Dunaja hlbokého
1.
Od Dunaja hlbokého
až po Kriváň vysoký
[:nemáš kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]
2.
Krásny to kraj, prekrásny kraj,
Slovenskom sa nazýva
a tam národ náš slovenský
od vek-vekov prebýva.:]
alebo:
1.
To banácko šíro pole,
to je peknô polečko,
[:tam kde Dunaj Tisu ľúbi,
prevíja sa žitečko.:]
2.
Tam aj sokol na výšinách
slobodne sa prevíja,
[:každý človek v cudzom kraji
len rodný kraj spomína.:]
3.
Od Dunaja širokého
až po Kriváň vysoký
[:ninto kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]
Od Dunaja hlbokého
až po Kriváň vysoký
[:nemáš kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]
2.
Krásny ten kraj Slovensko sa
od jakživa nazýva
a tu národ náš slovenský
od pravekov prebýva.:]
3.
Staré rumy mocných hradov
slávu rodu hlásajú:
[:lež slovenské deti dnes už
ani mena nemajú.:]
4.
V starých časoch na Slovensku
panovala moc, sláva,
[:teraz Slovák zbavený je
slávy, moci i práva.:]
5.
V starých časoch reč slovenská
všade ctená bývala,
[:bola v súdoch, pri úradoch,
v škole, v sneme, u kráľa.:]
6.
Nuž a teraz? Svätý Bože,
pomiluj sa s výsosti!
[:Slovenská reč, právo ľudu
nemá tu už platnosti.:]
7.
V starých časoch mocní páni
slovenskú reč ľúbili,
[:v nej sa Bohu modlievali,
v nej si dietky cvičili.:]
8.
Veľkí páni po slovensky
rozprávať už neznajú
[:a tí menší pánikovia
všeľjakú reč motajú.:]
9.
Príde Slovák do úradu,
snáď počuje svoju reč?
[:Krivda si tam za stôl sadla,
pravda — tá je od nás preč.:]
10.
Príjde človek do sedrie,
nuž čože tam zakúsi?
[:Počuduj sa, svete šíry:
tlumočníka mať musí!:]
11.
Tak zašli sme na Slovensku:
všade závisť a svady,
[:za národ sa mnohí hanbia,
lebo chcú mať úrady.:]
12.
Lež naprav to, mocný Bože!
V pravú koľaj uveď nás,
[:aby ľud náš a tí páni
ľúbili sa spolu zas.:]
13.
Naprav krivdy, nepravosti,
vráť nám starých časov ctnosť:
[:Tak Slovensko zkvitne zase
a bude v ňom šťastia dosť!:]
alebo:
Od Dunaja hlbokého
1.
Od Dunaja hlbokého
až po Kriváň vysoký
[:nemáš kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]
2.
Krásny to kraj, prekrásny kraj,
Slovenskom sa nazýva
a tam národ náš slovenský
od vek-vekov prebýva.:]
alebo:
1.
To banácko šíro pole,
to je peknô polečko,
[:tam kde Dunaj Tisu ľúbi,
prevíja sa žitečko.:]
2.
Tam aj sokol na výšinách
slobodne sa prevíja,
[:každý človek v cudzom kraji
len rodný kraj spomína.:]
3.
Od Dunaja širokého
až po Kriváň vysoký
[:ninto kraja krásnejšieho,
čo prejdeš svet široký.:]