1.
Cintorín, cintorín, záhradka zelená,
do teba padajú, najkrajšie semená.
[:Padajú, padajú, ale neschádzajú,
snáď ich ti hrobári hlboko vsádzajú.:]

2.
Sadila som ružu, širokého lístia,
snáď sa má mamička v tmavom hrobe vyspia.
[:Z ruže kvet odkvitol, vietor lístie roznes,
tá moja mamička spí tam ešte dodnes.:]

3.
Vstávajte mamička, idem sa vydávať,
aspoň mi len poďte, vienoček odovzdať.
[:Nech ti ho odovzdá najstaršia sestrička,
budú ľudia myslieť, že je to mamička.:]

4.
Vstaňte a vystúpte, na skalu vysokú,
odtiaľ uvidíte, jak nám rúčky zviažu.
Zviažu nám ich zviažu na štyri uzlíčky,
že ich nerozviažu kňazove ručičky.
Zviažu nám ich zviažu na jeden veliký,
že ich nerozviaže, celý svet široký.

alebo

Cintorín, cintorín

1.
Cintorín, cintorín, záhrada zelená,
do ktorej padajú najkrajšie semená.
[:Padajú, padajú, ale neschádzajú,
snáď ich ti hrobári hlboko vsádzajú.:]

2.
Sadila som ružu, širokého lístia,
snáď sa mi mamička v cintoríne vyspia.
[:Ruža sa rozvila, vietor lístie odnes,
má drahá mamička, spia tam ešte dodnes.:]

3.
Vstaňte mi mamička, budem sa vydávať,
poďte mi, mamička, požehnanie dávať.
[:Vstaňte a vystúpte, na skalu vysokú,
odtiaľ uvidíte, jak nám rúčky zviažu.:]

4.
Zviažu nám ich zviažu na štyri uzlíčky,
že ich nerozviažu kňazove ručičky.
[:Keď nám ich rozviažu, zviažeme si sami,
a to bude koniec lásky, milovaní.:]

alebo:
2.
Sadila som ružu širokého lístia,
azda sa mamička v tmavom hrobe vyspia.
Z ruže kvet odkvitol, nepočkal na jeseň
a moja mamička sníva tam večný sen.

4.
Vyjdite, mamička na trnavskú vežu,
odtiaľ uvidíte kde môj vienok vezú.
Vezú mi ho, vezú do poľa šíreho,
už neuvidíte mojeho milého.